Do fitka? S mojou kondičkou? V mojom veku? Áno!!!

Autor: Daniela Tichá | 31.7.2019 o 20:35 | (upravené 1.8.2019 o 12:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  361x

Aj vy ste si položili tázku: Do fitka? S mojou kondičkou? V mojom veku? Aj vy ste si odpovedali: Áno? Ste môj človek!

Stretla kamošku, s ktorou sme sa pár krásnych rokov nevideli. Mala som šťastie, že ma svojím orlím zrakom včas zaregistrovala a prihovorila sa mi. Po hodinke štebotania mi uznanlivo hovorí: „Dana, ty si sa vôbec nezmenila!“ Rozhodla som sa, že to budem brať ako lichôtku.

Niekedy som si možno myslela, že mám problémy s nadváhou. Dnes viem, že moja hmotnosť je ideálna. Hoci... možno by som mohla byť o 20 vyššia. Ale je to OK. Všetko je tak, ako má byť.

Odjakživa milujem pohyb. Vyskúšala som viaceré fyzické aktivity, pohyb je pre mňa relax. Rada plávam, ako dieťa som privoňala k basketbalu, hádzanej, neskôr prišli na rad: Aerobic, fit-lopty, SM-systém, bicykel, plávanie... Momentálne som aktívna na joge a vo fitku. Na joge si vychutnávam pokoj, kľud a čudujem sa, ako môžu jednoducho vyzerajúce cviky byť tak veľmi náročné.

Prišla som na chuť fitness a chodím cvičiť do neďalekého fitka. Spolu s ostatnými fitness-kamoškami si v našom dámskom klube odfučím svoju hodinku, počas ktorej sa dozvedám, ako si ktorá mamička upravila stravu, ktorej dieťa odišlo na brigádu do zahraničia, ktorá má choré dieťa, v ktorej škôlke  práve zúria kiahne... Usmievam sa. Moje deti tiež mali kiahne, ale to už bolo pred viac ako tridsiatimi rokmi... Teraz  iba počúvam a zhovievavo pokyvujem hlavou. Som rada, že niektoré veci už mám za sebou.

V mojom dámskom klube sa cítim výborne. Nie som jeho majiteľka, ale navštevujem ho tak často, že sa tam cítim ako doma a môžem ho nazvať „môj“. Nie, že by sa mi vždy chcelo ísť cvičiť, ale rada sa premôžem. Ten pocit šťastia, keď odtiaľ odchádzam domov je na nezaplatenie!

Dnes sa usmievam nad tým, ako dlho mi trvalo ísť si tam zacvičiť prvýkrát... Informáciu na pútači o fitku vidím z autobusu, keď prichádzam popoludní z práce. V podstate, fitko mám na ceste domov a nemám problém tam nakuknúť. Viem sa rozhodovať rýchlo, ale tento krok som si musela trošku dlhšie predýchať.

Pri vstupe do fitka ma očarí príjemné prostredie s pekne zladenými farbami. Prejdem pár krokov a cez veľkú sklenenú tabuľu vidím v nižšie položenej miestnosti trénerku a jej zverenkyne. Trénerka má pre ne pripravenú svoju zostavu, počas ktorej sa po 45 sekundách sa na prístrojoch vymenia. Žasnem: Tie riadne makajú! Ozval sa čertík vo mne a otočila som sa na podpätku: „Tak toto nedám!“ Možno by som to aj dala, ale vtedy som sa rozhodla, že fitko je len pre mladé baby.

Myšlienka mi však vŕtala v hlave, a keď dozrel čas, kúpila som si rovno permanentku na celý mesiac. Doteraz som vďačná, že som to nevzdala. Ovplyvnilo ma aj to, že moje fitko je čisto dámsky klub a chlap nám tam vstúpi,  iba keď treba niečo opraviť.

Cvičím. V hornej časti fitka je kardio-zóna a čo je najdôležitejšie... na jednej zo štyroch stien sú zrkadlá od stropu až po zem. Skvelé! Vystriem chrbát, stiahnem brucho, vypnem hruď. So stisnutými zubami sa pozriem do zrkadla a na tvár nasadím čarovný úsmev. Viem, že pre mňa je správne vyzerať tak, ako vyzerám. Utekám na bežiacom páse a sledujem sa v zrkadle: Som úžasná!

Zmením stroj a naberám tempo. Vtom prásk! Rana z chrbta mi pri cvičení vystrelí priamo do nosa. Hexenšús! Seklo ma v krížoch! Zisťujem, že už nie všetky cviky sú pre mňa, a ja musím zvoľniť tempo. Horko-ťažko sa doplazím domov a zahájim liečbu. Po patrične dlhej (veľmi dlhej) dobe sa však vraciam do fitka. Ťahá ma to tam!

Postupne mením stroje: bicykel, veslár, lyžiar, bežecký pás a môj najobľúbenejší: korčuliar. Po troch mesiacoch sa osmelím ísť „dole“ – do fit zóny. Tam sú už inakšie stroje a maká sa na čas. Po 45-sekundách zaznie signál, osadenstvo na prístroji sa mení a ja... nestíham. Makám o dušu spasenú, ale dochádza mi dych.

Mením taktiku. Počkám, kedy ostatné kočky docvičia ich zostavu a vytváram si svoju vlastnú. Primerane veku a zdravotnému stavu. Ortopéd aj internista mi odporučili pravidelne cvičiť, tak cvičím. Ja sa naozaj vo fitku cítim výborne napriek tomu, že mi nedávno kamoška s úsmevom zahlásila: „Keď sa tak na teba pozerám, nie som si istá, či v tom fitku máte gril-párty alebo cvičíte...“

Dopíšem tieto riadky, beriem batoh a utekám z domu. Pred vchodom ma na kus reči zastavia moje milé susedky. „Za hoďku som späť!“ zavolám na nich a rezkým krokom pokračujem za svojím cieľom. Do fitka... Cvičiť!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?