KRÁDEŽ sa nekonala...

Autor: Daniela Tichá | 16.12.2019 o 16:50 | (upravené 6.2.2020 o 14:24) Karma článku: 1,16 | Prečítané:  122x

Patríte k ľuďom, ktorí v živote nič nezabudli a nič nestratili? Ani nikdy nezaspali do školy alebo do práce a všade chodia načas? Aj ja som sa k nim donedávna hlásila! Až pokiaľ...

Milujem predvianočný ruch. Všetko mám vopred naplánované a načasované. Viem presne kde, čo a kedy zabezpečiť. Nelení sa mi hocikedy vstať a do nákupného zoznamu pripísať ďalšiu položku. Mám v tom svoj systém, takže v našej domácnosti nikdy nič nechýba. Darí sa mi aj preto, lebo niektoré veci viem správne „delegovať“.

Je pár dní pred minuloročnými Vianocami... Auto zaparkujeme pred jedným z hypermarketov v našom meste. Je krásne vyzdobený a jeho svetelná výzdoba nás láka dnu. Všade vládne sviatočná atmosféra.

Dámsku kabelku a aj pánsku minitašku uložíme do nákupného vozíka tak, aby sme ich mali stále v blízkosti a „na očiach“. Ako postupne plníme nákupný vozík, zrazu v ňom niet miesta pre naše osobné tašky.

Zatvorenú kabelku si dám na plece, pánsku tašku prevesím na malý háčik pod rukoväťou vozíka. Od pokladne odchádzame s pocitom dobre vykonanej práce. Máme všetko, čo sme chceli a... nakúpili sme aj, čo sme nechceli. Hlavne: už nebudeme musieť ísť na ďalší veľký nákup!

Do našich tašiek postupne premiestnime všetky nakúpené veci a vozík vraciam späť k jeho kamarátom. Vonku už vládne parádna decembrová tma, ale na parkovisku je stále rušno. Neustále prichádzajú a odchádzajú autá, popri nás sa stále niekto tmolí.

V tom mi zazvoní mobil. Pomyslím si: Super! Práve v tú „najvhodnejšiu“ chvíľu. Neveriacky zažmurkám a v nemom úžase stŕpnem... Na displeji svieti meno môjho manžela, ktorý stojí vedľa mňa a venuje sa našim preplneným taškám!

Z mobilu počujem ospravedlňujúci sa hlas: „Prepáčte, prosím, volám na prvé číslo z mobilu, ktorý som práve našiel...“

V tom mi docvakne. Tmavá pánska taštička ostala zavesená v nákupnom vozíku a ja som ju prehliadla! Ešte s mobilom na uchu utekám späť do hypermarketu a za mnou... ohnivá čiara.

Ako veľká voda trielim k recepcii. Tak rýchlo, že upútam pohľady všetkých ľudí a, samozrejme, aj ochranka zameria svoju pozornosť výhradne na mňa... Naokolo je veľa ľudí, ale moja intuícia ma vedie rovno k „môjmu“ človeku.

Po pár kontrolných otázkach mi mladý muž s priateľkou odovzdá taštičku. Taštičku, v ktorej je takmer všetko: peňaženka, kľúče, mobil, vodičák a aj ostatné doklady...

„Môžete si skontrolovať, či vám v nej niečo nechýba!“ Čo? To by ma nikdy nenapadlo! Dôverujem človeku, ktorý keď niečo cudzie nájde, snaží sa ihneď kontaktuovať majiteľa.

S obrovskou radosťou, ktorú vidia všetci v mojej blízkosti, ďakujem mladému páru a žehnám aj ich budúcim pokoleniam.

Vraciam sa k nášmu autu, ktoré už stihlo vystáť rad a načerpať naftu na blízkej benzínke. Prichádzam práve včas, je treba platiť. Platobnou kartou, ktorú vyberám z práve nájdenej pánskej tašky...

Som vďačná, že aj tento raz pani Šťastena stála pri mne!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Cynická obluda

Pacient Kollár prepustený

Kollár prišiel k úrazu vďaka papalášskym manierom a v nemocnici v nich pokračoval. Kto by to tušil?!

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako Ficovi pes zožral domácu úlohu

Súčasťou pôvabu dobrej výhovorky je, že jej očividná lož skôr pobaví, ako urazí.


Už ste čítali?